Aj v tomto školskom roku sa naša škola zapojila do verejnoprospešnej finančnej zbierky, aby vyjadrila nielen svoju spolupatričnosť s onkologickými pacientmi, ale aj podporu preventívnym a informačným projektom Ligy proti rakovine. Vďaka príspevkom našich detí, ale aj širokej verejnosti sa nám podarilo vyzbierať veľmi peknú čiastku 998,26 € / 30 073,58 Sk. Novinkou tohtoročnej zbierky bolo to, že deti okrem peniažkov, ktoré im na tento účel dali rodičia, pripojili aj tie, ktoré si samy zarobili. Na veľkonočných trhoch sa našej triede podarilo predajom výrobkov získať takmer 35€, z ktorých sme po spoločnej dohode darovali 10 € na konto Ligy proti rakovine. Aj keď je to len kvapka v mori, celý deň sme mali hrejivý pocit z dobre vykonaného skutku. Pyšne sme nosili žltý narcis, ktorý prenikavo žiaril z každého detského svetríka. Je povzbudzujúce vedieť, že ani jedno z detí nezostalo ľahostajným. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli.

O výnose a použití finančných prostriedkov sa môžete informovať aj počas roka na webovej stránke www.lpr.sk.

Každý oslavuje príchod jari po svojom. Niekto sa pustí do veľkého upratovania, iný zas vyrazí na celodennú túru do prírody. My sme privítali prvé jarné lúče usporiadaním veľkonočných trhov. 3.apríla ponúkali vo vestibule pavilónu B žiaci prvého stupňa širokú paletu vlastnoručne vyrobených výrobkov. Rodičia, ale aj ostatní návštevníci školy mali možnosť zakúpiť si za symbolické ceny originálne veľkonočné dekorácie.

A veru bolo z čoho vyberať! Ak sa vám zdá, že Veľká noc by nemohla byť bez barančekov a ovečiek, potom ste sa určite  pristavili pri lavici štvrtákov, ktorí ich zhotovili vo všetkých odtieňoch a veľkostiach. Koho viac  lákajú venčeky bohato zdobené jarnými kvetmi a kuriatkami, ten zaiste neobišiel tretiacku výstavu hýriacu všetkými farbami.  Ak patríte k tým, ktorí za najvýznamnejší symbol veľkonočných sviatkov považujú kraslicu, mohli ste si vybrať od klasických farbených, obliepaných či maľovaných až po papierové s rôznofarebnými stužkami. Naši druháci ich vyrobili naozaj neúrekom. Zahanbiť sa však nedali ani žiaci prvých ročníkov, ktorí sa predviedli  ako zruční majstri širokého sortimentu výrobkov. Košíčky s kvetmi, veľkonočné pozdravy, dekorácie do kvetináčov...  Vďaka šikovným rukám našich detí neodišiel naprázdno ani ten najnáročnejší návštevník.

Verím, že tieto trhy sa stanú na našej škole každoročnou tradíciou a aj v budúcom období na ňu zavíta aspoň toľko návštevníkov ako tento rok.

Ak neviete, kto je to hrdina a či sa ním môžete stať aj vy, stačí, keď zavítate na výchovný koncert s názvom Pesničky z vrecka pre veselé decká. My sme sa na ňom dozvedeli, že k ozajstným hrdinom patria už aj naši rovesníci, ktorí pomohli svojim šikanovaným spolužiakom, chorým príbuzným či starým ľuďom. Otvorili svoje srdiečka a nesebecky, často na úkor svojho voľného času, podali pomocnú ruku tým, ktorí to práve potrebovali. Počuli sme štyri silné príbehy, v ktorých boli často dospelí v ohrození života a práve deti boli tými, ktorí privolali sanitku alebo poskytli prvú pomoc. Konkrétne pravdivé príbehy nás natoľko zasiahli, že mnohí odchádzali s odhodlaním, že aj oni sa raz stanú takýmito hrdinami. A že je to ťažké? Veď hrdinské činy nemusia byť len veľké. Môže to byť séria každodenných drobností, kedy sa niekomu milo prihovoríte, poradíte mu alebo pomôžete.

Pesničky o slušnosti a vzájomnej úcte, ktoré účinkujúci vyťahovali z pomyselného vrecka, nás oslovili nielen hlbokým posolstvom ukrytým v textoch, ale aj chytľavými melódiami. Kým hamblivejšie deti si do rytmu len nesmelo podupkávali nohou, iní nelenili, vyskočili zo sedačiek a pustili sa do tancovania. Sála bola priam nabitá dobrou náladou a pozitívnou energiou. Verím, že výchovný koncert deti nielen zaujal, ale svojou silou ich aj zasiahol hlboko v srdiečkach.

Dňa 23.3. sme sa zúčastnili ekologického dopoludnia s názvom "BUĎ EKO, BUĎ EÚ". Kým starší žiaci sadili stromčeky v areáli školy, my sme objavovali krásy našej planéty prostredníctvom interaktívneho divadelného predstavenia "Zachráňme les". Po jeho ukončení nás čakali rôznorodé ekologické demonštrácie a pokusy. Záver tohto zábavno–náučného podujatia patril vedomostnej súťaži medzi jednotlivými ročníkmi.
 

Prvý jarný deň a hrejivé slnečné lúče nás už tradične upozornia na to, že sa blíži jeden z najkrajších sviatkov v roku - Veľká noc. A práve v tomto období sa už po niekoľko rokov v Dome kultúry Ilava organizujú predajné Veľkonočné trhy. Obyvatelia Ilavy a okolitých obcí majú možnosť zakúpiť si jedinečné veľkonočné dekorácie a zároveň si aj pochutnať na miestnych po domácky vyrobených špecialitách. Lákadlom pre veľkých aj malých nie sú však len rôznorodé ľudové výrobky, ale najmä možnosť sledovať zručných majstrov pri ich zhotovovaní. Paličkovanie, pletenie korbáčov, zdobenie kraslíc či medovníčkov... Jedno remeslo zaujímavejšie než druhé. Hodiny trpezlivej a precíznej práce. Pri jej sledovaní aspoň dokázali návštevníci lepšie oceniť  pravú hodnotu jednotlivých výrobkov, ktorá sa dá v eurách niekedy ťažko vyčísliť.

I my sme patrili k tým, ktorí si okrem drôtených prstienkov, perníkových vajíčok či žltučkých kuriatok odniesli aj úctu k pracovitým ľudským rukám, ktorých sme na tejto výstave videli neúrekom.

Popolvár, Trojruža, Zlatá priadka, Soľ nad zlato... Kto by nepoznal tieto skvosty ľudovej slovesnosti. Zásluhou Pavla Dobšinského, významného slovenského zberateľa rozprávok, neupadli do zabudnutia, a ich čaro pretrvalo až dodnes.

Najznámejšie z nich sme si pripomenuli na rozprávkovom dopoludní v Mestskej knižnici v Ilave. Pri príležitosti blížiaceho sa Dňa ľudovej rozprávky (16.3.) sme si vypočuli jeden z najkrajších príbehov s názvom O ružovej Aničke. Vďaka pútavému čítaniu pani rozprávkárky sme sa tak vžili do deja, že sa nám onedlho zazdalo, akoby Anička stála priamo vo dverách knižnice. V krásnych bielych šatách, od hlavy po päty posiatych nádhernými ružičkami – presne ako v rozprávke. Našťastie to nebola len predstava, ale skutočnosť. A neprišla sama. Po jej boku stál kráľ Ľubomír, ktorého si v rozprávke zobrala za muža. Obaja sa nám milo prihovorili a dokonca nás ponúkli aj svadobnými koláčmi.A aby sme sa aj my aspoň na chvíľu cítili ako v rozprávke, pripravili si pre nás niekoľko netradičných úloh. Kým dievčatá navliekali s Aničkou perly na náhrdelník, chlapci zas s kráľom Ľubomírom chytali ryby na udičky v kráľovskom rybníku. A komu sa nelenilo, ten sa pustil do stavby hradu s pani rozprávkárkou. Všetky usilovné deti si za splnené úlohy vyslúžili krásnu záložku, ktorá ich bude odteraz pri čítaní sprevádzať.

Verím, že pri rozprávkach Pavla Dobšinského bude usínať ešte mnoho a mnoho detí. Veď čo môže byť krajšie ako so zavretými očami snívať o čarovnom svete, kde zlo je vždy potrestané a dobro nakoniec zvíťazí. Škoda, že to tak nie je aj v bežnom živote.

Hmyz vzbudzuje u väčšiny ľudí odpor či nepríjemné pocity. Možno preto, lebo najčastejšie si vybavíme jeho nepríjemné bzučanie a následné bolestivé bodnutie. O tom, že hmyz môže byť aj krásny, sme sa presvedčili až na výstave entomológa Igora Baduru v Dome kultúry v Ilave. Videli sme najkrajšie exempláre zo všetkých kútov sveta: najväčšieho stredoeurópskeho motýľa, nádherne sfarbené vážky, smrteľne jedovaté chrobáky, rôzne druhy cikád, vážok, pakobyliek... Svet hmyzu nás očaril nielen svojou rôznorodosťou, ale najmä pestrosťou i rozmermi niektorých druhov.

Konečne sme sa dočkali! Po mesačných prípravách sme vycestovali do centra národnej kultúry Slovákov, do Martina. Aj keď rodičom mnohých prvákov, nápad ísť na divadelné predstavenie do 90 km vzdialeného mesta, zapríčinil nejednu bezsennú noc, deti netrpezlivo počítali dni, kedy už vyrazíme. Výlet pripadol na slnečný bezoblačný deň, vďaka ktorému sme sa mohli po ceste pokochať krásami Hričovskej priehrady, hradu Strečno, či zasneženej Veľkej a Malej Fatry. Cesta prebiehala pokojne s občasnými roztomilými výkrikmi nadšených výletníkov:

„Aha, stádo!“ „ Stádo čoho?“ „No vtákov, čo nevidíš?“

„Pozri na ten živý hrad!“ „Kde, ukáž?“ „Tam, nad tým Dunajom!“

S dobrou náladou sme dorazili do cieľa s väčším časovým predstihom. Preto sme sa rozhodli, že plánovaný rozchod v nákupnom centre Tesco stihneme ešte pred predstavením. S nadšením sme vyrazili do Dráčika. Po neúspešných viacnásobných pokusoch dostať sa dnu, nám pani predavačky spoza dverí naznačili, že majú pokazený otvárací mechanizmus a nemôžu nás vpustiť do predajne. S menším podozrením, že sa zľakli veľkého množstva "nákupuchtivých detí", sme to nakoniec vzdali. A urobili sme dobre. Počas spoločného rozchodu medzi hračkárskymi regálmi v Tescu sme stihli vykúpiť všetky svietiace náramky, lietajúcich koníkov, transformerov aj figúrky zo série littlest pet shop. Najoriginálnejšie darčeky však tento rok výnimočne nenakúpili prváci, ale tretiaci, ktorí plánovali svojich rodičov „potešiť“ živými škrečkami.

So spokojnou dušičkou sme sa vrátili do autobusu, kde sme odložili nákupy a konečne sa vybrali na predstavenie. Martinské Komorné divadlo nás prekvapilo nielen prekrásnym stropom so stovkami žiaroviek, ale aj netradičnou scénou a rekvizitami. Spolu so štyrmi kamarátmi - Kolombínou, Trufaldínou, Harlekínou a Carlom sme odpovedali na nezvyčajné otázky. Prečo nosí korytnačka svoj domček na chrbte? Prečo nemá mesiačik šaty? Prečo líška a bocian nie sú kamaráti? Aj keď v ich veselej hre nebolo úplne jasné, kto vyhráva - či ten, kto položí najťažšiu otázku, alebo ten, kto nájde na ňu tú najvtipnejšiu, najpravdivejšiu či najmúdrejšiu odpoveď, predstavenie nás naplno zaujalo. Páčili sa nám pesničky inšpirované detskou zvedavosťou, ľahký humor jednotlivých postáv, ale aj neustále meniaca sa scéna a množstvo veselých kostýmov.

Domov sme sa vracali spokojní a unavení. Niektorí v kinedrylovom opojení, iní rozbaľujúci kúpené hračky a dojedajúci zásoby jedla. Už sa tešíme, kam vyrazíme nabudúce!

Titul SPRÁVNY CHLAPEC a SPRÁVNE DIEVČA PRVÉHO ROČNÍKA by chcel získať každý. Prečo? Lebo je určený pre tých, ktorí nemajú núdzu o kamarátov. Šíria okolo seba dobrú náladu, je s nimi zábava, dokážu zahnať nudu. Navyše sa nehanbia vystupovať pred ostatnými, vedia sa s druhými o všetko podeliť, podať pomocnú ruku...

A práve preto 16.januára jedenásť šikovných prvákov, ktorí postúpili z triednych kôl, zabojovalo o jeho získanie. Súťažilo sa v tých istých disciplínach:

• rozprávanie o sebe ( max. 2 min.)

• voľná disciplína (spev, tanec, ...)

• pohotová odpoveď na otázku

Nikto však nenechal nič na náhodu. Deti, ktoré pred týždňom vyhrali v triednych kolách, svoje vystúpenia nielen doplnili, ale najmä zdokonalili. Využili víkendové dni na tréning a popracovali na svojich číslach tak, že obecenstvo až boleli ruky od potlesku. Nevedeli, či sa im viac páčili speváci, ktorí bravúrne zvládli nielen slovenské, ale aj anglické piesne, alebo tanečníci predvádzajúci break dance či tanečnú zostavu s kruhom. Zahanbiť sa nenechali ani kúzelníci z 1.B triedy, ktorí sa pochválili netradičnými trikmi s kartami.

Na to, aby súťaž prebiehala podľa pravidiel a vyhrali tí najlepší, dozerala porotkyňa z Centra voľného času, pani Dáša Illyová. Po dlhom a ťažkom rozhodovaní nakoniec vyhlásila týchto víťazov:

Titul SPRÁVNE DIEVČA PRVÉHO ROČNÍKA získali:

1.miesto: Katka Házová ( 1.B )

2.miesto: Vlaďka Hanková ( 1.A )

3.miesto: Kristínka Baginová ( 1.A )

Titul SPRÁVNY CHLAPEC PRVÉHO ROČNÍKA získali:

1.miesto: Pavlík Šlapák ( 1.A )

2.miesto: Borisko Novotníček ( 1.A )

3.miesto: Darko Podušel ( 1.B )

Gratulujeme a sme radi, že rovnako dobre sa im darilo aj v okresnom kole tejto súťaže, kde sa Pavlík umiestnil spomedzi všetkých chlapcov na 2. mieste a Vlaďke sa podarilo získať krásne 3. miesto. Blahoželáme!

Už niekoľkoročnou tradíciou sa stala návšteva predškolákov v prváckych triedach. Sú zvedaví na tých, ktorí materskú školu opustili len nedávno a radi by sa dozvedeli, čo nové sa ich starší kamaráti stihli od septembra v škole naučiť. A prečo práve v tomto termíne?  Onedlho ich čaká zápis do 1. ročníka a do školy prídu aj so svojimi rodičmi, aby sa zapísali ako ozajstní žiaci a stali sa tak v budúcom školskom roku riadnymi prvákmi.

A keďže spolu so škôlkarmi  mali prísť aj pani učiteľky, na ktoré deti s láskou spomínajú, panovala v triede už od prvej hodiny napätá atmosféra. Aj keď všetci vedeli, že predškoláci prídu takmer až pred skončením vyučovania, netrpezlivo ich vyzerali z okna už od rána. Prvý ich zazrel Šimonko. Jeho výkrik: „Už idú!“, odštartoval  v triede obrovské „Hurá!“ Po rozpačitom príchode nastalo srdečné zvítanie. Posadali sme si na koberec a hostí sme usadili do lavíc.  Za ten čas, ktorý strávili v našej triede, sme sa im snažili ukázať všetko, čo na vyučovaní bežne robíme. Počítali sme, čítali aj písali. Najviac ich však zaujala práca na interaktívnej tabuli, ktorú si sami aj vyskúšali. Veľmi rýchlo sme zistili, že z nich budú dobrí prváci. Nielenže všetci vedeli napočítať do 10, ale poznali aj dni v týždni, mesiace v roku, ba i niektoré písmená. Mnohí  sa vedeli dokonca aj podpísať. Myslíme si, že sú do školy dobre pripravení a úlohy, ktoré ich čakajú na zápise, hravo zvládnu.

Lúčili sme sa v dobrej nálade po spoločnom tančeku a piesni.  Pred odchodom sme im okrem darčekov dali aj sľub, že ako druháci im budeme vo všetkom pomáhať.