január 2012 - Divadelné predstavenie v Martine

Konečne sme sa dočkali! Po mesačných prípravách sme vycestovali do centra národnej kultúry Slovákov, do Martina. Aj keď rodičom mnohých prvákov, nápad ísť na divadelné predstavenie do 90 km vzdialeného mesta, zapríčinil nejednu bezsennú noc, deti netrpezlivo počítali dni, kedy už vyrazíme. Výlet pripadol na slnečný bezoblačný deň, vďaka ktorému sme sa mohli po ceste pokochať krásami Hričovskej priehrady, hradu Strečno, či zasneženej Veľkej a Malej Fatry. Cesta prebiehala pokojne s občasnými roztomilými výkrikmi nadšených výletníkov:

„Aha, stádo!“ „ Stádo čoho?“ „No vtákov, čo nevidíš?“

„Pozri na ten živý hrad!“ „Kde, ukáž?“ „Tam, nad tým Dunajom!“

S dobrou náladou sme dorazili do cieľa s väčším časovým predstihom. Preto sme sa rozhodli, že plánovaný rozchod v nákupnom centre Tesco stihneme ešte pred predstavením. S nadšením sme vyrazili do Dráčika. Po neúspešných viacnásobných pokusoch dostať sa dnu, nám pani predavačky spoza dverí naznačili, že majú pokazený otvárací mechanizmus a nemôžu nás vpustiť do predajne. S menším podozrením, že sa zľakli veľkého množstva "nákupuchtivých detí", sme to nakoniec vzdali. A urobili sme dobre. Počas spoločného rozchodu medzi hračkárskymi regálmi v Tescu sme stihli vykúpiť všetky svietiace náramky, lietajúcich koníkov, transformerov aj figúrky zo série littlest pet shop. Najoriginálnejšie darčeky však tento rok výnimočne nenakúpili prváci, ale tretiaci, ktorí plánovali svojich rodičov „potešiť“ živými škrečkami.

So spokojnou dušičkou sme sa vrátili do autobusu, kde sme odložili nákupy a konečne sa vybrali na predstavenie. Martinské Komorné divadlo nás prekvapilo nielen prekrásnym stropom so stovkami žiaroviek, ale aj netradičnou scénou a rekvizitami. Spolu so štyrmi kamarátmi - Kolombínou, Trufaldínou, Harlekínou a Carlom sme odpovedali na nezvyčajné otázky. Prečo nosí korytnačka svoj domček na chrbte? Prečo nemá mesiačik šaty? Prečo líška a bocian nie sú kamaráti? Aj keď v ich veselej hre nebolo úplne jasné, kto vyhráva - či ten, kto položí najťažšiu otázku, alebo ten, kto nájde na ňu tú najvtipnejšiu, najpravdivejšiu či najmúdrejšiu odpoveď, predstavenie nás naplno zaujalo. Páčili sa nám pesničky inšpirované detskou zvedavosťou, ľahký humor jednotlivých postáv, ale aj neustále meniaca sa scéna a množstvo veselých kostýmov.

Domov sme sa vracali spokojní a unavení. Niektorí v kinedrylovom opojení, iní rozbaľujúci kúpené hračky a dojedajúci zásoby jedla. Už sa tešíme, kam vyrazíme nabudúce!