Po celoročnej práci sme si konečne vybrali zaslúženú odmenu v podobe koncoročného výletu. 27. júna sme navštívili najznámejšiu pamiatku nášho kraja – Trenčiansky hrad. Zo všetkého najviac sme sa tešili na cestu vlakom, lebo mnohí z nás ešte týmto dopravným prostriedkom doteraz necestovali.

Slniečko svietilo už od rána, a tak sme si mohli naplno vychutnať pohľad na hrad nielen z vlaku, ale aj priamo spod jeho hradieb. Z tesnej blízkosti vyzerali jeho múry omnoho mohutnejšie a majestátnejšie. Dobrá nálada nás neopúšťala ani pri samotnej prehliadke. S údivom sme si obzerali 50 kg delovú guľu, 100 kg sviečkový luster či množstvo dobových zbraní. Najviac nás však uchvátil výhľad z Matúšovej veže. Aj keď sme sa pri výstupe na ňu trošku zapotili, pohľad, ktorý sa nám nakoniec naskytol, stál naozaj za to.

Po ceste nadol nás poháňala vidina blížiaceho sa rozchodu v obchodíku so suvenírmi. Ani sme sa nenazdali a 90 schodov sme zdolali ako nič. Strmé schodisko a úzke chodby síce u niektorých vyvolali obavy, ale nakoniec sme sa všetci v poriadku dostali až k Studni lásky. Vypočuli sme si povesť o veľkej láske, vďaka ktorej táto studňa vznikla a rozbehli sa zháňať darčeky pre svojich blízkych. Veď aký by to bol výlet bez možnosti minúť peniažky, ktoré sme na tento účel dostali od rodičov. Mnohých v peňaženkách omínali už od rána a nemohli sa dočkať, kedy ich premenia na cenné prívesky, pamätné mince či magnetky s vyobrazením hradu. Trošku nás síce rozladilo, že sme vďaka dlhším nákupom nestihli povestnú trenčiansku zmrzlinu, ale na železničnej stanici nás zlá nálada okamžite opustila. Cestovali sme totiž poschodovým vlakom!!! Naše nadšené tlieskanie a obrovské hurá určite počuli až v Ilave. Bez rozmýšľania sme vybehli na vrchné poschodie a so zatajeným dychom sledovali meniacu sa krajinu.

Domov sme sa vrátili síce unavení, ale spokojní. Ani sme netušili, že toľko skvelých zážitkov sa dá získať len 20 kilometrov od Ilavy. A to sme v objavovaní krás Slovenska ešte len začali...

Čáry, máry, fuk! A razom sa vo vrecúšku objaví stratené vajce.  Abraka, dabra a hneď je z bieleho zajaca červený. Tak takéto kúzla veru nedokáže ktokoľvek. Aj keď sme sa iluzionistom z českého Olomouca nepretržite pozerali na ruky, nepodarilo sa nám zistiť, ako svoje triky robia. Niektorí z nás sa aj prihlásili za kúzelníckych pomocníkov, ale na to, aby pochytili niečo z tohto netradičného umenia, jedno vystúpenie veru nestačilo. Hoci všetky triky vyzerali ako skutočné, vedeli sme, že za ich dokonalým prevedením sa ukrývajú hodiny tvrdého tréningu.

Čo by sme dali za to, keby sme aj my vedeli  mávnutím čarovného prútika upratať izbu či napísať domáce úlohy. Alebo pomocou zaklínadla odčarovať všetky chyby v diktátoch. Škoda, že s pravými kúzlami sa môžeme stretnúť len v ríši rozprávok a fantázie. No nebol by ten žiacky život o niečo ľahší?!

Olympijské hry boli súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri alebo päť rokov. Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z behu na štadióne.

Našťastie, naše olympijské súperenie bolo v utorok ( 19.6.) omnoho pestrejšie. Súťažili sme nielen v behu na 50 a 200 metrov, ale i v hode tenisovou loptičkou na cieľ a v skoku do diaľky. Okrem hlavných olympijských disciplín sme si zmerali svoje sily aj v doplnkových súťažiach ako preťahovanie lanom, skok vo vreci, preskok cez švihadlo a beh s fúrikom. Tohtoročnou novinkou bolo skákanie na trampolíne a tancovanie zumby. Napriek vysokým teplotám dokázali šikovné cvičiteľky z CVČ roztancovať všetkých prítomných. Mnohí súťažiaci mali toľko energie, že si samy zorganizovali ešte futbalový zápas či skupinové hádzanie lietajúcim tanierom. Spomedzi ponúknutých disciplín nás veľmi zaujalo aj kolektívne kreslenie olympijských motívov na asfalt. Spoločnými silami sme znázornili slovenskú gymnastku obklopenú skandujúcimi divákmi. Nezabudli sme dokresliť ani hlavný symbol OH - farebné kruhy predstavujúce jednotlivé kontinenty.

Hoci sa nám tentokrát podarilo získať len dve medaily v hode tenisovou loptičkou na cieľ (Maťko Bielik - 2.miesto, Rebeka Fišerová - 3.miesto), vôbec sme neboli sklamaní. Strávili sme príjemný deň plný nových zážitkov a skúseností. Sľúbili sme si, že čas, ktorý nám zostáva do ďalšej olympiády, strávime poctivým tréningom. Aby naše nohy boli ešte rýchlejšie, ruky mocnejšie, telo obratnejšie...

4.júna sa areálom našej školy ozývali bojové pokriky a rinčanie zbraní. To medzi nás zavítali členovia skupiny historického šermu z Hornej Poruby. Pri pohľade na dvoch netypicky oblečených mužov obklopených nezvyčajnými zbraňami mnohých napadlo, že nás čaká nezáživná prednáška z histórie. Opak bol však pravdou. S jemným humorom a nemalou dávkou nadsádzky nás previedli temným obdobím stredoveku.  Vďaka ich zaujímavému výkladu doplnenému o konkrétne názorné ukážky sme sa zoznámili s mnohými typmi historických zbraní – od dýk, cez meče rôznych dĺžok, halapartne, bodáky, sekery, luky až po prvé strelné zbrane.  V podaní veselých šermiarov sa nám však ani zďaleka nezdali také hrôzostrašné ako v skutočnosti boli.

Príjemným oživením ich vystúpenia bola i ukážka dobového oblečenia, na ktorú si „vypožičali“ dvoch štvrtákov. Za moment ich premenili na zámožných veľmožov, ktorí si mohli dovoliť v tej dobe veľmi drahé kované brnenie. I keď nám pripadali v týchto historických modeloch veľmi  smiešni, im veru do smiechu nebolo. Vtedajšie oblečenie bolo totiž zložené z viacerých vrstiev, z ktorých každá vážila niekoľko kilogramov. Nebolo ľahké v nej nepohnute stáť na jednom mieste, nieto ešte bojovať.

Keďže všetky svoje výstupy po celý čas vtipne komentovali, bolo nám ľúto, že tých zbraní nepriniesli na ukážku oveľa viac. V ich spoločnosti by mnohí radi strávili pokojne aj ďalšiu hodinku. Aby sme však neboli smutní, dovolili nám na záver aspoň niektoré zbrane chytiť do rúk a poťažkať. To aby sme sa aspoň na chvíľu cítili ako skutoční rytieri.

Zatiahnutá obloha, vytrvalý dážď, na teplomeri  18 °C. Takto sme si veru Deň detí nepredstavovali.  My sme si však náladu nepriaznivým  počasím nenechali pokaziť. Čakal nás totiž bohatý program s množstvom zaujímavých súťaží.

Hneď zrána sme si zmerali svoje sily v malej telocvični. Súťažili sme v hode lietajúcim tanierom, v znášaní vajíčok do slepačieho hniezda  a v čínskom futbale. Potom nás čakali rôzne disciplíny na stanovištiach v triedach. Po absolvovaní každej sme získali jeden bod v podobe pečiatky. Triafali sme ceruzkou priviazanou na špagáte do fľaše, skákali vo vreci, cez švihadlo, strieľali florbalovou loptičkou do brány, prenášali knihu na hlave... Na záver sme sa ešte popasovali s lovením rýb za pomoci udice a hádzaním šípok do terča. Najviac zábavy sme si ale užili pri priliepaní mikroténových vreciek na stenu triedy. Držali tam len tie, ktoré sa trením o vlasy zelektrizovali. Mnohí  neváhali obetovať účes na to, aby zvíťazili. Po vyhodnotení dostal  každý z účastníkov odmenu  v podobe balíčka so sladkosťami.

Viete, čo je v hudbe najdôležitejšie? Má prednosť melódia pred rytmom, alebo je na prvom mieste dynamika? Na tieto otázky nám odpovedali pani učiteľky zo Základnej umeleckej školy v Ilave v priebehu výchovného koncertu, ktorý pre nás usporiadali.

V krásnych zlatistých kostýmoch predstavovali 3 víly - Melodiku, Rytmiku a Dynamiku, z ktorých každá mala svoje osobité čaro. Za chíľočku si s nami zopakovali názvy viacerých hudobných nástrojov, naučili nás dirigovať, udávať si pri speve rytmus, dodržať melódiu, vedieť pracovať so silou hlasu... Veľmi dobrými pomocníkmi im boli deti, ktoré už nejeden rôčik hrajú na nejaký hudobný nástroj. Videli a počuli sme svojich kamarátov ako zvládli základy hry na klavír, flautu, klarinet, akordeón, gitaru i keyboard. Nechcelo sa nám veriť, že niektorí z nich navštevujú základnú umeleckú školu len druhý rok. Bolo vidno, že svoju prípravu na hodiny berú naozaj zodpovedne. Dlhotrvajúci potlesk, ktorý zaznel na záver, právom patril všetkým účinkujúcim.

Po skončení koncertu sme sa dozvedeli, že toto krásne podujatie bolo zároveň aj pozvánkou na prijímacie pohovory, ktoré sa uskutočnia 29. a 30. mája 2012 od 14,00 do 18,00 hod. v hlavnej budove školy. Deti sa môžu prihlásiť nielen do hudobného, ale aj výtvarného a literárno-dramatického odboru. Preto, ak máte dostatok pevnej vôle a trpezlivosti, určite neváhajte a prihláste sa. Verte, že vaše úsilie bude po usilovnej práci korunované úspechom.

"Deň matiek – sviatok prekrásny zvučený štebotom vtákov,

skrášlený kvetmi vonnými, slávený piesňami žiakov.

Z detských úst slovo - ďakujem prechádza mamke k duši,

veď toľká krása v tento deň potešiť každú mamku musí."

Takýmito veršami sa prihovárali deti svojim mamičkám počas slávnostnej besiedky ku Dňu matiek. Uvili pre ne pomyselnú kytičku z básní a piesní, ktorú okorenili tančekmi a hrou na klavír. Do svojho vystúpenia vložili všetku svoju vďaku za ich lásku a starostlivosť. Pozvanie na program prijali aj oteckovia a viaceré staré mamy, ktorí si tieto detské vyznania zaslúžili rovnako ako prítomné mamičky. Okrem milých slov im deti podarovali aj vlastnoručne zhotovené pozdravy s jarnými kvetmi a fotografiou. Verím, že oddnes budú zdobiť každý pracovný stôl, či poličku v kuchyni. Som si istá, že pri pohľade na ne si každá mamička spomenie na to, s akým oduševnením ich syn alebo dcéra hovorili slová vďaky, s akým nadšením spievali o ich láskavých očiach, uzdravujúcich pohladeniach a objatiach.

V tejto slávnostnej atmosfére si každý z prítomných opätovne uvedomil, že slová ĎAKUJEM a MÁM ŤA RÁD, by sme mali jeden druhému hovoriť častejšie a nielen vtedy, keď nám to pripomenie kalendár.

Súčasťou tohto milého podujatia bol aj krst našej knihy ŠTRBAVÁ ABECEDA (viac sa dozviete po kliknutí na odkaz na pravej lište tejto strany).

Každoročne sa žiaci našej školy zapájajú do akcie združenia Orava s názvom „Týždeň hlasného čítania". Jej cieľom je otvoriť deťom cestu k hodnotnému daru, ktorým kniha bezpochyby je, ktorý ich bude sprevádzať po celý život a bude im pomáhať možno aj vtedy, keď my tu už nebudeme.

V týždni od 16.4. – 22.4.  žiaci spoznávali cez tajomstvá prírody aj krásu detskej literatúry. Pomocou hracieho plánu s názvom S knihou z kvietka na kvietok si zopakovali názvy jarných kvetov, a zároveň sa aj oboznámili so svetom zobúdzajúcej sa  prírody a jej záhadami. Ich úlohou bolo vybrať si ľubovoľnú knižku, z ktorej  každý deň minimálne 5 minút nahlas čítali.  Po prečítaní daného úryvku dieťa vypracovalo 1 úlohu z hracieho plánu a vyfarbilo si jeden jarný kvet, ku ktorému sa úloha vzťahovala. Týždeň hlasného čítania = 7 x 5 minút hlasného čítania = 7 vyplnených úloh = 7 vyfarbených kvietkov. Všetky úlohy obsahovali aj 1 slovo –  indíciu. Úlohou detí bolo postupne navštíviť všetkých sedem kvetov a získať všetkých sedem indícií. Tieto slová tvorili vetu, ktorú povedal jeden pán spisovateľ o knihách: "Knihy sú ľuďom to, čo vtákom krídla". Po siedmich dňoch čítania, po splnení všetkých úloh a po správnom zoradení slov do citátu, odovzdali žiaci hrací plánik svojej pani učiteľke, ktorá ich odmenila certifikátom.

„...chytil som motýľa - uhynul mi, odtrhol som kvietok - zvädol mi. Vtedy som pochopil, že prírody sa nemám dotýkať rukami, ale iba srdcom.“ G. B. SHAW

V duchu tohto citátu sa niesol aj tohtoročný Deň Zeme. Dôležitosť ochrany životného prostredia sme si pripomenuli prostredníctvom najrozmanitejších aktivít. Po úvodnej rozhlasovej relácii sme plnili rôzne úlohy, ktoré sa týkali ochrany životného prostredia. Vymýšľali sme zákazové značky pre tých, ktorí našu Zem považujú za smetisko, riešili sme rébusy, vymýšľali hádanky... Za každú splnenú úlohu sme získavali body v podobe malých stromčekov, ktorými sme potom vyzdobili náš spoločný plagát.

Najväčší dojem v nás však zanechala beseda s pánom poľovníkom, ktorý nám priniesol množstvo nádherných záberov zachytávajúcich zvieratá žijúce v našich lesoch v najrozmanitejších situáciách. Každú z fotografií doplnil zaujímavým rozprávaním, pri ktorom nám nezostávalo nič iné, len závidieť, že sme nemali možnosť vidieť túto nádheru na vlastné oči. So zatajeným dychom sme počúvali o súbojoch jeleňov v období párenia, o strachu srny o svoje čerstvo narodené mláďa ukryté vo vysokej tráve alebo o stretnutí s diviačicou zúrivo brániacou svoje potomstvo. Zaujímavým spestrením celej besedy boli aj ukážky vábenia jeleňov a danielov v čase ruje. Zábery mladého srnca v rannej hmle či pohľad na majestátne parožie statného jeleňa nás nadchli svojou krásou natoľko, že sme sa neubránili vzrušeným výkrikom. Ani jedna z týchto fotografií však nevznikla na počkanie. Za každou sa ukrývajú nielen hodiny trpezlivého čakania, ale najmä dokonalá znalosť prírody a jej zákonitostí, ktoré každý poľovník veľmi dobre pozná. Verím, že odteraz sa budeme na prechádzke lesom pohybovať omnoho tichšie a pozornejšie, aby sme aj my mali možnosť vidieť tieto zvieratá v celej svojej kráse.

Zaujímavým podujatím, ktoré nás upozornilo na to, že aj odpadový materiál môže byť krásny a znova užitočný, bola netradičná módna prehliadka. Zorganizovali ju pre nás starší žiaci, ktorí jednotlivé modely nielen navrhli, ale aj zhotovili a odprezentovali. Na ich tvorbu potrebovali bežný odpad z domácnosti - igelitové vrecia, novinový papier, kartón, PET fľaše... Výnimkou neboli dokonca ani TETRAPAKY, z ktorých bola navrhnutá netradičná pánska košeľa či krabice od topánok premenené na slušivé topánočky. Každý model bol precízne prepracovaný a vhodne doplnený vkusnými doplnkami. Hoci sme odchádzali z prehliadky vysmiati, mali by sme si uvedomiť, že množstvo odpadu, ktoré dennodenne ľudia produkujú, každým dňom narastá. Onedlho už nebudú stačiť skládky a celá naša Zem sa premení na obrovské smetisko. Správajme sa k nej teda tak, aby sa z jej prírodných krás a bohatstva mohli tešiť aj tí, ktorí prídu po nás.

Dňa 16.apríla sa žiaci 1.stupňa zúčastnili výchovného koncertu s názvom "Rozprávkové kráľovstvo". Cieľom tohto literárno-hudobného pásma bola inšpirácia žiakov k čítaniu kníh. Prístupným a hravým spôsobom sa zoznámili so základnými literárnymi pojmami ako ľudová a autorská rozprávka, povesť, bájka, hádanka...