jún 2012 - Koncoročný výlet do Trenčína

Po celoročnej práci sme si konečne vybrali zaslúženú odmenu v podobe koncoročného výletu. 27. júna sme navštívili najznámejšiu pamiatku nášho kraja – Trenčiansky hrad. Zo všetkého najviac sme sa tešili na cestu vlakom, lebo mnohí z nás ešte týmto dopravným prostriedkom doteraz necestovali.

Slniečko svietilo už od rána, a tak sme si mohli naplno vychutnať pohľad na hrad nielen z vlaku, ale aj priamo spod jeho hradieb. Z tesnej blízkosti vyzerali jeho múry omnoho mohutnejšie a majestátnejšie. Dobrá nálada nás neopúšťala ani pri samotnej prehliadke. S údivom sme si obzerali 50 kg delovú guľu, 100 kg sviečkový luster či množstvo dobových zbraní. Najviac nás však uchvátil výhľad z Matúšovej veže. Aj keď sme sa pri výstupe na ňu trošku zapotili, pohľad, ktorý sa nám nakoniec naskytol, stál naozaj za to.

Po ceste nadol nás poháňala vidina blížiaceho sa rozchodu v obchodíku so suvenírmi. Ani sme sa nenazdali a 90 schodov sme zdolali ako nič. Strmé schodisko a úzke chodby síce u niektorých vyvolali obavy, ale nakoniec sme sa všetci v poriadku dostali až k Studni lásky. Vypočuli sme si povesť o veľkej láske, vďaka ktorej táto studňa vznikla a rozbehli sa zháňať darčeky pre svojich blízkych. Veď aký by to bol výlet bez možnosti minúť peniažky, ktoré sme na tento účel dostali od rodičov. Mnohých v peňaženkách omínali už od rána a nemohli sa dočkať, kedy ich premenia na cenné prívesky, pamätné mince či magnetky s vyobrazením hradu. Trošku nás síce rozladilo, že sme vďaka dlhším nákupom nestihli povestnú trenčiansku zmrzlinu, ale na železničnej stanici nás zlá nálada okamžite opustila. Cestovali sme totiž poschodovým vlakom!!! Naše nadšené tlieskanie a obrovské hurá určite počuli až v Ilave. Bez rozmýšľania sme vybehli na vrchné poschodie a so zatajeným dychom sledovali meniacu sa krajinu.

Domov sme sa vrátili síce unavení, ale spokojní. Ani sme netušili, že toľko skvelých zážitkov sa dá získať len 20 kilometrov od Ilavy. A to sme v objavovaní krás Slovenska ešte len začali...